Stretnutie po rokoch vyvoláva u organizátorov vždy veľa otázok. Kto z pozvaných príde, ako asi všetci vyzerajú, kde všade vo svete sú roztrúsení, čo za vyše päťdesiat rokov prežili... Robia sa stretnutia spolužiakov, spolupracovníkov, spoluslúžiacich na vojenčine, ale stretnutie “činžakarov” to tu ešte nebolo. 

A veru v sobotu na pravé poludnie si dali “dostaveníčko” vo Vranove za kostolom, na mieste, kde kedysi bývali obyvatelia štyroch bytoviek, ktoré stáli vo Vranove ako prvé. S ich výstavbou sa začalo v roku 1954 a od roku 1957 ich Štefan Fedorco, pracovník Domovej správy, postupne odovzdával nájomníkom. Z historických záznamov sa ďalej dozvedáme, že 12-bytová jednotka stála 1,1 milióna Kčs, 8-bytová jednotka mala hodnotu 801 000 Kčs a dve 4- bytovky postavili za 363 000 Kčs. Medzi prvými rodinami, ktoré vo Vranove bývali v činžiakoch boli rodiny Tarčinských, Gočovcov, Molnárovcov, Cervovcov, Hláčovcov, Hanuščákovcov, Kubekovcov, Danišovcov, Giduškovcov, Žmykovcov, Buňatických, Vyšných, Skočenovcov, Tatrayovcov, Trenkovcov, Mlejovcov, Šandorovcov, Rigovcov, Kovalčíkovcov, Leškovcov, Matiovcov, Hanzelovcov, Hricovcov, Törökovcov, Ropovíkovcov, Kuliničovcov, Závadských, Purcovcov a ďalšie.

V sobotu spomínala prevažne generácia dnešných  päťdesiatnikov až šesťdesiatnikov, ktorí tu prežili prekrásne a bezstarostné detstvo. Boli to roky skromnosti, ale na druhej strane časy vzájomného porozumenia, dobrých susedských vzťahov, nerozlučných kamarátstiev a detských lások aj šibalstiev. Všetky tieto príbehy prežité v činžiakoch po rokoch znova ožili počas stretnutia v spoločenskej sále Oáza, na ktoré prišlo vyše päťdesiat “činžakarov”zo všetkých kútov sveta. Pospomínali a zasmiali sa nad starými fotografiami, na ktorých sa mnohí ani nepoznali. Omladli aj pri prezentácii videoprojekcie o starom Vranove, ktorú dlhoročným štúdiom a zbieraním historických faktov pripravil Cyril Melniček v priestoroch vranovského múzea.

jfk