Spektrum VRANOVSKÉ NOVINKY
Spektrum VRANOVSKÉ NOVINKY

M. Ivančo o svetovom šampionáte Spartan Race: Necestujeme do USA ako turisti

Správy / Ostatné / M. Ivančo o svetovom šampionáte Spartan Race: Necestujeme do USA ako turisti

M. Ivančo o svetovom šampionáte Spartan Race: Necestujeme do USA ako turisti

Od Tatier k Squaw Valley. Nie, to nie je názov novej piesne od skupiny Elán, ani žiadnej inej kapely. Tatranská Lomnica a americké dejisko Zimných olympijských hier v roku 1960 sa stali „iba“ centrom dvoch tohtosezónnych vrcholov svetoznámej série Spartan Race. Kým u nás sa súťažilo o titul majstra Európy, preteky „za morom“ majú honor svetového šampionátu. Slovensko na ňom budú, okrem iných, reprezentovať Michal Ivančo a Roman Bak.

European Championchip v Tatranskej Lomnici zvládol výsledkovo lepšie Michal Ivančo. V konečnom poradí obsadil 10. miesto a hoci bol s ním spokojný, ako športový perfekcionista priznal, že vie o miestach na trati, kde si uvedomoval rezervy. „Najviac som stratil v zbehoch, kde som neriskoval až toľko, ako ostatní. Predsa len mám i iné aktivity a v podvedomí som myslel aj na preteky v USA, preto som si dával pozor, aby som sa nezranil. Najnáročnejšia pasáž bola pre mňa v potoku. Po prvom pokĺznutí sa na kameni som už ďalej bežal na istotu. Nachádzal som sa vtedy asi v polovici trate a vedel som, že ešte budem mať priestor túto stratu dobehnúť. Nakoniec som skončil desiaty a i keď som si neskôr povedal, že som mohol dosiahnuť o pár miest lepší výsledok, s umiestnením v TOP 10 som spokojný,“ hodnotil Michal Ivančo, ktorý ocenil organizáciu, aj náročnosť pretekov.

Úplne iným zážitkom boli preteky pre Romana Baka, ktorý je známy tým, že má s burpees podpísanú dohodu o mieri. V priebehu posledného roka a pol nemusel robiť trestné angličáky ani raz, no v tomto prípade si ich „vychutnal“ hneď 4 x 30, čo ho stálo mínus desať minút a pozíciu na úrovni prvej desiatky. „Potešilo ma, že do cieľa som dobehol celkom čerstvý a s tým som spokojný, lebo som bol jeden z mála, kto dobehol v stave, že sa dalo na neho pozerať,“ konštatoval s úsmevom R. Bak.

V snahe zlepšiť svoj výkon si vzal novú obuv, ktorá sa však na mokrom dreve správala ako korčule na ľade. Napriek tomu, že sa neskôr na trati snažil stratu dobehnúť, na lepšie ako 21. miesto to nestačilo. „Na druhom kilometri sme boli spolu s Mišom Ivančom okolo 10. miesta, no spadol som na kladine. Po vybehnutí a zbehnutí zo Skalnatého plesa som opäť uvidel Miša, ale na drevenej šikmej ploche s úchytmi som musel robiť ďalšie trestné angličáky. Potom som ešte nedal Herkulovu kladku, ktorú zvládli z prvej dvadsiatky asi iba dvaja a ako povestnému lovcovi (úsmev) mi nevyšiel ani oštep. Viacerí priatelia pri trati mi kričali – Roman, oštep dávaš vždy, dáš ho aj teraz. A práve v Tatranskej Lomnici som minul...“ pokrčil ramenami R. Bak.

Majstrovstvá sveta na americkom kontinente sľubujú opäť iný level. O to viac si naši reprezentanti dávajú záležať na koncepčnej príprave, v ktorej striedajú silové tréningy s dlhými behmi v teréne. „Nikdy som si nerobil podrobnú analýzu trate a aj teraz mám iba strohé informácie. Keďže do USA prídeme v predstihu, možno ešte bude priestor zoznámiť sa s podmienkami, aké nás čakajú, ale svojim spôsobom sa nechám rád prekvapiť, lebo Spartan Race je pre mňa v prvom rade výzva. Za najdôležitejšie považujem v zdraví dobehnúť do cieľa a až potom budem sumarizovať, či som alebo nie som s konečným umiestnením spokojný. Samozrejme, keď už cestujeme takú diaľku, nechceme sa na štart postaviť iba ako turisti, ale pôjdeme naplno,“ pripomenul M. Ivančo.

Jeho parťák, s ktorým absolvoval aj bežecké dobrodružstvo Od Tatier k Dunaju, mal o nástrahách v Squaw Valley viac informácií. Tie sa dajú zhrnúť jednoducho – peklo na zemi. „Vždy sa bojuje na trati, preto si podrobnosti dopredu nikdy nezisťujem, ale nejaké info mi teraz kamarát predsa len dal a musím priznať, že mám z prekážok rešpekt. Pre lepšiu ilustráciu poviem, že jeden známy niesol dve vrecia s pieskom do kopca 45 minút! Myslím si, že tým je povedané všetko... Očakávania z umiestnenia pred pretekmi neriešim, no poznám mnohých, ktorí pre kŕče a vyčerpanie nedokončili. V prvom rade chcem dobehnúť do cieľa a ak v ňom budem spokojný sám so sebou, budem spokojný aj s umiestnením,“ dodal R. Bak.    

Zimné stredisko v kalifornskom Squaw Valley, kde sa budú konať preteky World Championship Spartan Race, je na podujatia tohto rangu ako stvorené. V mieste konania Zimných olympijských hier sa bude štartovať vo výške 1 700 metrov nad morom a organizátori vyženú pretekárov s najväčšou pravdepodobnosťou ešte vyššie. Pre našich reprezentantov bude konfrontácia s podstatne redším vzduchom, než na aký sú zvyknutí, novou skúsenosťou. „Absolvoval som pár výbehov v Tatrách, no uvidíme, či mi to pomôže alebo nie. V USA budeme mať osem dní na aklimatizáciu, preto verím, že hoci tam už nestihneme nič natrénovať, zvykneme si aspoň trošku na miestne podmienky. Dôležité bude dobre sa pripraviť mentálne, aby sme všetky výzvy, ktoré nás na trati čakajú zvládli s pevnou vôľou,“ pripomenul R. Bak.

Faktor redšieho vzduchu si uvedomuje aj M. Ivančo. Napriek tomu, že s pretekmi v podobných podmienkach veľa skúseností nemá, berie tento moment ako ďalšiu výzvu, ktorú je odhodlaný prekonať. „Pokiaľ by sa chcel človek na to pripraviť poriadne, musel by minimálne v Tatrách absolvovať niekoľkodňové sústredenie, čo mi však moje povinnosti nedovolili. S redších vzduchom počítam až v extrémnych výškach okolo 3 000 metrov, preto sa nechám prekvapiť, ako to bude na môj organizmus pôsobiť,“ uviedol M. Ivančo.
 

M. Ivančo o svetovom šampionáte Spartan Race: Necestujeme do USA ako turisti

Správy / Ostatné / M. Ivančo o svetovom šampionáte Spartan Race: Necestujeme do USA ako turisti

M. Ivančo o svetovom šampionáte Spartan Race: Necestujeme do USA ako turisti

Od Tatier k Squaw Valley. Nie, to nie je názov novej piesne od skupiny Elán, ani žiadnej inej kapely. Tatranská Lomnica a americké dejisko Zimných olympijských hier v roku 1960 sa stali „iba“ centrom dvoch tohtosezónnych vrcholov svetoznámej série Spartan Race. Kým u nás sa súťažilo o titul majstra Európy, preteky „za morom“ majú honor svetového šampionátu. Slovensko na ňom budú, okrem iných, reprezentovať Michal Ivančo a Roman Bak.

European Championchip v Tatranskej Lomnici zvládol výsledkovo lepšie Michal Ivančo. V konečnom poradí obsadil 10. miesto a hoci bol s ním spokojný, ako športový perfekcionista priznal, že vie o miestach na trati, kde si uvedomoval rezervy. „Najviac som stratil v zbehoch, kde som neriskoval až toľko, ako ostatní. Predsa len mám i iné aktivity a v podvedomí som myslel aj na preteky v USA, preto som si dával pozor, aby som sa nezranil. Najnáročnejšia pasáž bola pre mňa v potoku. Po prvom pokĺznutí sa na kameni som už ďalej bežal na istotu. Nachádzal som sa vtedy asi v polovici trate a vedel som, že ešte budem mať priestor túto stratu dobehnúť. Nakoniec som skončil desiaty a i keď som si neskôr povedal, že som mohol dosiahnuť o pár miest lepší výsledok, s umiestnením v TOP 10 som spokojný,“ hodnotil Michal Ivančo, ktorý ocenil organizáciu, aj náročnosť pretekov.

Úplne iným zážitkom boli preteky pre Romana Baka, ktorý je známy tým, že má s burpees podpísanú dohodu o mieri. V priebehu posledného roka a pol nemusel robiť trestné angličáky ani raz, no v tomto prípade si ich „vychutnal“ hneď 4 x 30, čo ho stálo mínus desať minút a pozíciu na úrovni prvej desiatky. „Potešilo ma, že do cieľa som dobehol celkom čerstvý a s tým som spokojný, lebo som bol jeden z mála, kto dobehol v stave, že sa dalo na neho pozerať,“ konštatoval s úsmevom R. Bak.

V snahe zlepšiť svoj výkon si vzal novú obuv, ktorá sa však na mokrom dreve správala ako korčule na ľade. Napriek tomu, že sa neskôr na trati snažil stratu dobehnúť, na lepšie ako 21. miesto to nestačilo. „Na druhom kilometri sme boli spolu s Mišom Ivančom okolo 10. miesta, no spadol som na kladine. Po vybehnutí a zbehnutí zo Skalnatého plesa som opäť uvidel Miša, ale na drevenej šikmej ploche s úchytmi som musel robiť ďalšie trestné angličáky. Potom som ešte nedal Herkulovu kladku, ktorú zvládli z prvej dvadsiatky asi iba dvaja a ako povestnému lovcovi (úsmev) mi nevyšiel ani oštep. Viacerí priatelia pri trati mi kričali – Roman, oštep dávaš vždy, dáš ho aj teraz. A práve v Tatranskej Lomnici som minul...“ pokrčil ramenami R. Bak.

Majstrovstvá sveta na americkom kontinente sľubujú opäť iný level. O to viac si naši reprezentanti dávajú záležať na koncepčnej príprave, v ktorej striedajú silové tréningy s dlhými behmi v teréne. „Nikdy som si nerobil podrobnú analýzu trate a aj teraz mám iba strohé informácie. Keďže do USA prídeme v predstihu, možno ešte bude priestor zoznámiť sa s podmienkami, aké nás čakajú, ale svojim spôsobom sa nechám rád prekvapiť, lebo Spartan Race je pre mňa v prvom rade výzva. Za najdôležitejšie považujem v zdraví dobehnúť do cieľa a až potom budem sumarizovať, či som alebo nie som s konečným umiestnením spokojný. Samozrejme, keď už cestujeme takú diaľku, nechceme sa na štart postaviť iba ako turisti, ale pôjdeme naplno,“ pripomenul M. Ivančo.

Jeho parťák, s ktorým absolvoval aj bežecké dobrodružstvo Od Tatier k Dunaju, mal o nástrahách v Squaw Valley viac informácií. Tie sa dajú zhrnúť jednoducho – peklo na zemi. „Vždy sa bojuje na trati, preto si podrobnosti dopredu nikdy nezisťujem, ale nejaké info mi teraz kamarát predsa len dal a musím priznať, že mám z prekážok rešpekt. Pre lepšiu ilustráciu poviem, že jeden známy niesol dve vrecia s pieskom do kopca 45 minút! Myslím si, že tým je povedané všetko... Očakávania z umiestnenia pred pretekmi neriešim, no poznám mnohých, ktorí pre kŕče a vyčerpanie nedokončili. V prvom rade chcem dobehnúť do cieľa a ak v ňom budem spokojný sám so sebou, budem spokojný aj s umiestnením,“ dodal R. Bak.    

Zimné stredisko v kalifornskom Squaw Valley, kde sa budú konať preteky World Championship Spartan Race, je na podujatia tohto rangu ako stvorené. V mieste konania Zimných olympijských hier sa bude štartovať vo výške 1 700 metrov nad morom a organizátori vyženú pretekárov s najväčšou pravdepodobnosťou ešte vyššie. Pre našich reprezentantov bude konfrontácia s podstatne redším vzduchom, než na aký sú zvyknutí, novou skúsenosťou. „Absolvoval som pár výbehov v Tatrách, no uvidíme, či mi to pomôže alebo nie. V USA budeme mať osem dní na aklimatizáciu, preto verím, že hoci tam už nestihneme nič natrénovať, zvykneme si aspoň trošku na miestne podmienky. Dôležité bude dobre sa pripraviť mentálne, aby sme všetky výzvy, ktoré nás na trati čakajú zvládli s pevnou vôľou,“ pripomenul R. Bak.

Faktor redšieho vzduchu si uvedomuje aj M. Ivančo. Napriek tomu, že s pretekmi v podobných podmienkach veľa skúseností nemá, berie tento moment ako ďalšiu výzvu, ktorú je odhodlaný prekonať. „Pokiaľ by sa chcel človek na to pripraviť poriadne, musel by minimálne v Tatrách absolvovať niekoľkodňové sústredenie, čo mi však moje povinnosti nedovolili. S redších vzduchom počítam až v extrémnych výškach okolo 3 000 metrov, preto sa nechám prekvapiť, ako to bude na môj organizmus pôsobiť,“ uviedol M. Ivančo.
 

×

ZNAČKY: Vranovské NOVINKY SPEKTRUM Stropkov Vranov Týždenník Noviny Zaujímavosti Občan Šport Kultúra Pohotovosť

Realizácia © 2019 GRAND STUDIO, s.r.o. - tvorba propagačnej grafiky a webových stránok